Ogólne
Pełne hasło
Więcej

MIRACULUM

Gramatyka
  • Formymiraculum
  • Etymologiałacina starożytna
  • Odmiana -i
  • Część mowyrzeczownik
  • Rodzajnijaki
Znaczenia
  • I. res admirationem vel stuporem movens, novum inauditumque factum.
    • α.
    • β.
    • γ.
  • II. i. q. mira vis (ap. DŁUG.).

Pełne hasło

MIRACULUM, -i n.
  • F.
  • Th.
  • Bl.
  • S.
  • NGl.
  • L.
  • A.
  • N.
I. rzecz budząca podziw (zdumienie), rzadkie (osobliwe) zdarzenie, dziwo; res admirationem vel stuporem movens, novum inauditumque factum.
Praec.
cud; prodigium. Glossa Pol.
RFil XXIII p. 301 (a. 1444) : novum m-um «noue czudo» (cf. ib. X p. 142, a. 1505 : m-is «czvdy»).
Locut. [(praeter eas, quae in] Th.
[laudantur)]
α. miraculum (-a) divulgare ( AKapSąd II p. 714, a. 1504) , enuntiare (populo: StPPP V p. XVII, a. 1420) , patrare ( KOMOR. p. 173 ) , (prae)ostendere ( GALL p. 18,8 ; ; virtute Dei: DŁUG. Hist. V p. 75 ) , praestare ( DŁUG. Hist. I p. 99= I p. 160 ed. nov.), recinere ( PAUL. CR. p. 102, v. 691 ).
β. miraculis clarere ( CRIC. in ArHist X p. 344, a. 1531 ; KOMOR. p. 111 ) , coruscare ( CantMAe I nr. 5, v. 8a, saec. XIII ; in gloriosa passione: KodPol III p. 256, a. 1358 ; additur per abundantiam mirabiliter: CodEp II p. 100, a. 1418 et saepius), (illustrare et) decorare aliquid ( StSyn III p. 24 ; CodEp III p. 577, a. 1451) , probare (sua merita: VAdAnt p. 13,10).
γ. in miraculum (cedere: DŁUG. Hist. V p. 99 ; ;vulgo esse ib. IV p. 150 ).
Constr.
a. abs. b. sq. gen. c. sq. de
BRUNO Qfr p. 417 (= p. 69,16 K.) : referam: aliud m-um de lumine sanctorum.
GALL p. 73,4 : m-um de sancto Adalberto.
Ib. p. 112,10 : m-um de Pomoranis.
Cf. Th. VIII 1057,36 sqq. d. sq. ex:
CRIC. p. 15 : m-um ex voto.
II. powab, czar, urok; i. q. mira vis (ap. DŁUG.).
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)