- F.
- Th.
- Bl.
- S.
- L.
- A.
I.
propr.
A.
(de loco) iść przodem przed kimś lub czymś,
poprzedzać; antecedere, anteire,
praecedere (etiam in
imagine).
Constr.
a.
abs.
b.
sq.
dat.
c.
sq.
acc.
d.
sq.
ante :
SEVER. p. 64 : p-bat ante sacristam ... Cristi Corpus deferentem.e. sq. cum :
StPPP VII p. 467 (a. 1455) : exercitum ... p-uit cum ... militibus.
ArHist XI p. 193 (saec. XVI) : dapiferis ... p-ntibus cum ... scipionibus.f. sq. in c. acc. g. sq. in c. abl.
MARC. p. 50, v. 84: in iambis longam sillaba curta p-it.
B.
(de tempore)
wyprzedzać, poprzedzać;
antecedere.
II.
transl.
1.
wyprzedzać, przewyższać, górować; antecedere,
praecellere, superare aliquem.
Constr.
a.
abs.
b.
sq.
acc.
c.
sq.
abl.
d.
sq.
ad:
NIC. BŁ. Serm. II p. 288 : homo vult p-re alios ad hoc, vt alij sint sub eo.
2.
podawać słowa modlitwy lub przysięgi do powtarzania; verba repetenda iuranti vel oranti recitare (saec.
XV-XVI).