Ogólne
Pełne hasło
Więcej

LICENTIATUS

Gramatyka
  • Formylicentiatus, licenciatus
  • Etymologia licentio
  • Odmiana -i
  • Część mowyrzeczownik
  • Rodzajmęski
Znaczenia

Pełne hasło

LICENTIATUS s. LICENCIATUS, -i m. (licentio)
  • S.
  • Dc.
  • B.
  • L.
  • H.
  • Ha.
  • N.
licencjat, ten, kto osiągnął licencjaturę uniwersytecką·, qui licentiaturae (cf. s. v. I) gradum in studiorum universitate adeptus est
KodMp III p. 130 (a. 1359) : per manus Nicolaij l-i in iure canonico plebani Luboricie et iudicis curie nostre ([sc. episcopi Cracoviensis). ]
KodKKr I p. 273 (a. 1359) : Nicolao de Kurnik l-o in jure canonico, iudice curie nostre.
KrMU p. 81, 13 (saec. XV in.) : dominis l-is novis inceptoribus una questio est proponenda.
Ita passim saec. XV—XVI.
N. constr.
a. sq. gen.
KodMp IV p. 452 (a. 1446) : Iacobo de Bidgostia sacre theologie l-o.
ACapOP I p. 26 (a. 1447) : Nicolao ... praedictae facultatis theologicae l-o.
DokListPł p. 223 (a. 1452) : Nicolaum de Myrzynyecz decretorum doctorem, l-um iuris civilis.
b. sq. in c. abl. , cf. et
DokKKr II p. 126 (a. 1427) : Petro l-o in decretis.
Ad rem cf. Morawski, Historya Uniwersytetu Jagiellońskiego II p. 381 sq.
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)