Ogólne
Pełne hasło
Więcej

PROLOCUTOR

Gramatyka
  • Formyprolocutor, proloquutor
  • Etymologiałacina starożytna
  • Odmiana -oris
  • Część mowyrzeczownik
  • Rodzajmęski
Znaczenia
  • I. pełnomocnik, zastępca procesowy
  • II. pl. urzędnicy sądowi miejscy, którzy z urzędu mieli ścigać złoczyńców
  • II. ten, kto recytuje, podaje rotę przysięgi do powtarzania

Pełne hasło

PROLOCUTOR s. PROLOQUUTOR, -oris m.
  • F.
  • Th.
  • S.
  • Dc.
  • B.
  • L.
  • H.
  • Ha.
  • N.
  • K.
  • O.
iur. t.t.
I. pełnomocnik, zastępca procesowy; qui alicuius causam in iudicio agit, patronus, causidicus
PEREGR. Serm. p. 192 : cum esset adiudicata morti et non haberet p-em.
KodKKr I p. 214 (a. 1339) : qui ... causam ... Andreae comiserunt, ipsumque in eadem causa p-em et procuratorem ... facientes.
StPPP I p. 54 (saec. XIV med.med) : quilibet homo ... potest et debet habere suum advocatum, procuratorem seu p-em (in traductione Pol. saec. XVI : «przyprawcę, prokuratora aliboż rzecznika i piercę»).
Ita vulgo. Glossae Pol.
RotKon p. 278 (a. 1394) : Andree p-or ... «sampers» vulgariter.
GLc p. 11 : p-or «mowca, rzecznik».
RFil XXIV p. 64 (fere a. 1420) : puer volens aliquid agere in iudicio debet habere p-em «rzecznika».
Ita saepius.
GLb p. 82 : p-or «pyercza».
Syn.
advocatus ( et saepius ), causidicus ( KodMp III p. 88, a. 1353 et saepius), procurator ( KodWp III p. 72, a. 1357 et saepius).
Additur
causae ( PrPol p. 364, a. 1313 et saepius), ex alicuius parte ( KodWp III p. 162, a. 1360 et saepius); in causa(-is) ( et KodWp III p. 72, a. 1357).
Constr. sq. gen. , cf. supra 18
KodMp I p. 289 (a. 1356) : Petrus et Suenthoslaus ... per Iohannem p-em eorum ... proposuerunt.
Ita saepissime. Cf. ADVOCATUS I CAUSIDICUS PRAELOCUTOR I 1 PERLOCUTOR PROCURATOR III A. Ad rem cf. Bardach: Historia państwa i prawa p. 344 et 543.
II. pl. urzędnicy sądowi miejscy, którzy z urzędu mieli ścigać złoczyńców; magistratus urbani, qui ex officio malefactores prosequebantur
KodWp II p. 181 (a. 1299) : cives ... Kalisienses ... habeant p-es suos per omnes civitates nostras ... qui habeant omnem auctoritatem agendi contra omnes malefactores. Ad rem cf. Bardach, Historia państwa i prawa p. 274.
II. ten, kto recytuje, podaje rotę przysięgi do powtarzania; qui iuranti formulam iuris iurandi repetendam pronuntiat
GLc p. 13 : p-or «przywodzca».
Cf. PRAELOCUTOR I 2 PRAENUNTIATOR.
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)