- F.
- Th.
- Bl.
- S.
- A.
- L.
I.
propr.
1.
a.
zapraszać;
rogitare.
Constr.
sq. acc.
(loci), acc.
c.
inf.
, ad.
b.
podejmować, gościć;
hospitio accipere, recipere (saec. XVI).
Constr.
sq.
in c.
abl.
c.
powitać;
salutare
PAUL. CR. p. 76 : ut omittam facilitatem tuam mirandam, qua me ignotum et peregrinum i-sti.
AKapSąd III p. 164 (a. 1513) : non audivit tamen testis, si eosdem equites propriis nominibus i-vit ... canonicus.
ArHist VI p. 81 (a. 1517) : quis potissimum pro hoc felici adventu regiam maiestatem pulchra oracione ... debeat i-re ... consenserunt.Ita saepius saec. XVI.
2.
sprowadzać celem objęcia posiadłości; ad
hereditatem capiendam adducere.
Constr.
sq.
ad.
3.
przyciągać, wabić;
attrahere, illicere (saec. XVI).
II.
transl.
1.
zachęcać, namawiać.
nakłaniać; hortari, persuadere,
inclinare, instigare.
Constr.
a. sq.
abl. b. sq. ad. c.
sq. in
c.
acc.
d. sq.
enunt.
fin.
2.
przywoływać, wzywać; evocare,
arcessere.
Additur
ex mandato (
KodMp II
p. 124,
a. 1264)
, per querimoniam (
DyplŻyd
p. 17,
a. 1388)
, pro consequenda prece (
DŁUG. Op.
p. 215
)
.