General
Full Entry
More

IMMERITO

Grammar
  • Formsimmerito, inmerito
  • Etymologyancient Latin
  • Inflectional type
  • Part of Speechadverb
Meaning Outline
  • iniuste, indigne, sine causa.

Pełne hasło

IMMERITO s. INMERITO adv.
  • F.
  • Th.
  • Bl.
  • S.
  • Dc. (immerite)
[superl. immeritissime:
Tom. XIII p. 49 (a. 1531) : nos immeritissime tanta iniuria afficere.
Cf. Th.
VII 1,457,14.] niezaslużenie, niesłusznie, bez powodu; iniuste, indigne, sine causa.
Praec. c. negatione
non immerito zasłużenie, słusznie, należycie; merito, iure, cum ratione.
N. glossam Pol.
RFil XXIII p. 304 (saec. XV med.) : non i-o «podobnye».
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)