Ogólne
Pełne hasło
Więcej

PROPINATOR

Gramatyka
  • Formypropinator
  • Etymologiałacina starożytna
  • Odmiana -oris
  • Część mowyrzeczownik
  • Rodzajmęski
Znaczenia
  • I.
    • 1. caupo, tabernator
    • 2. pincerna, pocillator
  • II. propola, mercator

Pełne hasło

PROPINATOR, -oris m.
  • F. (lectio
  • incerta),
  • Th.
  • Bl.
  • B.
  • L.
I.
1. szynkarz, karczmarz; caupo, tabernator
KsgKaz p. 319 (a. 1394) : Nicolaus p-or apud Iacobum ... permisit ludere in adventu.
ARect I p. 243 (a. 1488) : Andream de Cracovia vini p-em.
Ita saepius.
Syn.
caupo ( CodEp 1,2 p. 304, a. 1490) .
2. podczaszy, sługa podający trunki do stolu; pincerna, pocillator
ArLit I p. 15 (a. 1429) : pincerna sive p-or cerevisie communitatis pro mercede ... habeat hebdomatim ... tres grossos.
Nescio an huc pertineat
AGZ XIV p. 342 (a. 1452) : Nicolaus est p-or et «dwornyk» domini Miclasch.
II. kramarz, przekupień; propola, mercator
Visit. p. 226 (a. 1511) : item sartores, institores, picis p-es, mercatores ... a suis artificiis per grossum solvunt.
DokListPł II
p. 196 (a. 1535) : fraternitatis ... salis p-orum.
RevWlad p. 182 : p-or panis.
Constr. ad
I-II : a. sq. gen. , cf. et 2 et saepius. b. sq. acc.
KsgDoch p. 344 : ibidem a p-bus cerevisiam.
Ib. p. 345 : a p-bus cervisiam grossi 20.
c. sq. apud, cf.
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)