- F.
- Th.
- S.
- Dc.
- NGl.
- B.
- L.
- N.
- K.
- O.
[act.
?
CodEp II
p. 273 (a.
1431)
:
Cristiano populo
malignare.]
I.
źle (niegodziwie, podstępnie) postępować, być nieżyczliwie usposobionym, knuć coś przeciw komuś, wyrządzać szkodę,
krzywdę; male (dolose) agere, maligna cogitare,
nocere.
Abundat
KodKKr I p. 8 (a. 1189) : non m-ndj dolo, non alienandj animo.
Constr.
a . sq.
dat.
ChrMP p. 590 (= p. 119 Kürb.) : archiepiscopus m-atur ecclesie Poznaniensi.Cf. et Th. VIII 182,61. b. sq. adversum :
CodVit p. 748 (a. 1426) : noli igitur adversum nos m-ri.Cf. Th. VIII 182,65. c. sq. contra :
CodPom I p. 288 (a. 1219) : ne quis in futuro contra eam donationem praesumat ... m-ri.Cf. Th. VIII 182,63 et 67. d. sq. per :
KodKKr I p. 147 (a. 1306) : bonis ... ecclesie predictis in aliquo insidiari vel ... per quemlibet alium m-ri.e. sq. super c. abl.
KodPol I p. 21 (a. 1212) : ne aliquis super hoc in posterum m-ri possit.f. sq. in c. acc. et abl.
II.
singularia
1.
złorzeczyć, grozić;
maledicere, minari
AKapSąd III p. 361 (a. 1473) : m-ns verbis contumeliosis, imperiosis dicto Johanni.
2.
plenić się;
pullulare
SCARB. Sap. III p. 68,525 : mala herba, nisi fuerit mox evulsa, magis m-atur.