Ogólne
Pełne hasło
Więcej

PRAEMATURUS

Gramatyka
  • Formypraematurus, prematurus
  • Etymologiałacina starożytna
  • Odmiana -a, -um
Znaczenia
  • I. propr.
    • 1. (de pomis) bardzo wczesny, niedojrzały
    • 2. + fatis)przedwczesny, zbyt wczesny
    • 3. sensu opp. stary, podeszły
  • II. transl. transl. bardzo rozsądny, rozważny, mądry, przemyślany

Pełne hasło

PRAEMATURUS s. PREMATURUS, -a, -um
  • F.
  • Th.
  • S.
  • Dc.
  • L.
I. propr.
1. (de pomis) bardzo wczesny, niedojrzały; immaturus, praecox.
2. (de fatis) przedwczesny, zbyt wczesny; praeproperus, intempestivus.
3. sensu opp. stary, podeszły; senilis, provectus
JAC. PAR. Var. II p. 321 : hec forma prescripta pro morituris ... in etate p-a constitutis.
II. transl. bardzo rozsądny, rozważny, mądry, przemyślany; valde prudens, providus, moderatus
KsgHenr p. 69 (a. 1227) : uiri uirtutum sanctitate uenerandi, moribus p-i.
Praec. in locut.
praematuro consilio (cum praematura praedeliberatione) po dojrzałym namyśle; re prudenter explorata
PommUrk V p. 483 (a. 1320) : cum p-a nostrorum consiliariorum fidelium predeliberacione ... contulimus eqs.
KodWp III p. 33 (a. 1354) : consilio p-o induximus probationem ... domino archiepiscopo.
Ita saepius.
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)