Ogólne
Pełne hasło
Więcej

PRAEDECESSOR

Gramatyka
  • Formypraedecessor, predecessor
  • Etymologiałacina starożytna
  • Odmiana -oris
  • Część mowyrzeczownik
  • Rodzajmęski
Znaczenia
  • I.
    • 1. poprzednik (zwł. na urzędzie)
    • 2. poprzedni właściciel
  • II. + legitimus przodek

Pełne hasło

PRAEDECESSOR s. PREDECESSOR, -oris m.
  • F.
  • Th.
  • Bl.
  • S.
  • B.
  • A.
  • N.
  • O.
[ generis f. KodMp III p. 327 (a. 1379) : generose principis domine Eduigis olim regine Polonie predecessoris nostre. KodWp VII p. 385 (a. 1408) : abbatissa, predecessor istius moderne abbatisse. ]
I.
1. poprzednik (zwł. na urzędzie); antecessor, decessor, qui ante aliquem idem munus gessit. Cf. PRAECESSOR I 1.
2. poprzedni właściciel; possessor prior
StPPP VIII p. 156 (a. 1385) : terminum secundum habent pro sorte p-i obligata ad exemendum.
ArPrawn X p. 354 (a. 1412) : hereditatis ... medietas ad condam ... patruum suum p-em, heredem medietatis ... pertinebat.
Cf. PRAECESSOR I 2.
II. przodek; proavus, progenitor KodWp I p. 34 (a. 1188 esse asseritur, est vero
saec. XIII) : ob remedium anime sue et omnium parentum suorum tam p-orum quam subsequendorum.
DokSul p. 320 (a. 1232) : ego ... archiepiscopus ... in remedium animae meae, p-orum ac successorum meorum, decimas villarum ... domui de Sulejów contuli.
Ita vulgo. Additur legitimus ( StPPP XI p. 544, a. 1528). Glossa Pol.
GLcerv p. 688 : p-or «przodek».
Syn.
avus ( DokMp VIII p. 321, a. 1448) , proavus ( ib. ), progenitor ( KodMp II p. 135, a. 1275 ; DokMp IV p. 12, a. 1276).
Opp.
successor ( DokSul p. 320, a. 1232 et saepius), subsequendus ( KodWp I p. 34, a. 1188 esse asseritur, est vero saec. XIII) .
Constr. abs. vel sq. gen.
DokMp VIII p. 321 (a. 1448) : ab eorum patre, awis, proavis et p-bus stirpis sue.
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)