Ogólne
Pełne hasło
Więcej

PASCUALIS

Gramatyka
  • Formypascualis, pascuale,
  • Etymologiałacina starożytna
  • Odmiana -e -is
  • Część mowyprzymiotnikprzymiotnikrzeczownik
  • Rodzajnijaki
Znaczenia
  • I.
    • 1. (de bobus) pasiony na pastwisku
    • 2. (de loco) pastwiskowy, nadający się na pastwisko
  • II. pastwisko

Pełne hasło

PASCUALIS, -e
  • F.
  • Th.
  • Bl.
  • S.
  • Dc.
  • L.
  • A.
  • N.
  • K.
I. adi.
1. (de bobus) pasiony na pastwisku; qui in pascuo pascitur.
2. (de loco) pastwiskowy, nadający się na pastwisko; ad pascua pertinens
LiegnUB p. 50 (a. 1325) : agros p-es ad ... ciuitatem ... pertinentes.
MatFil XVIII p. 19 (a. 1423) : Hermon ... mons p-is est.
HESSE Matth. I p. 188,43 : dederat eis terram p-em.
Ita saepius.
II. subst. pascuale,, -is n. pastwisko; pascuum, pratum
DokMp V p. 100 (a. 1409) : p-e ... dedimus sibi plebano utifruendum.
AKapSąd III p. 345 (a. 1525) : p-a cum aliis utilitatibus.
Ita saepius. Glossae Pol.
StPPP II p. 242 (a. 1419) : aravisti p-e alias «vigon».
AGZ XV p. 569 (a. 1487) : debent habere p-a alias «paszthwe».
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)