Ogólne
Pełne hasło
Więcej

FREMO

Gramatyka
  • Formyfremo
  • Etymologia ap. nos perraro ante saec. XV—XVI
  • Odmiana -ere, -ui
Znaczenia
  • I. propr.
    • 1. (de animalibus) ryczeć, rżeć, parskać, chrapać
    • 2.
      • a. wydawać gniewny pomruk, szemrać, wykrzykiwać
      • b. głośno domagać się czegoś
    • 3. (de rebus) rozbrzmiewać, huczeć, szumieć, chrzęścić
  • II. transl. transl. być niezadowolonym, gniewać się, szaleć (z gniewu, oburzenia)

Pełne hasło

FREMO, -ere, -ui
  • F.
  • Th.
  • S.
  • Dc.
(ap. nos perraro ante saec. XV—XVI) [formae coniug. II: 3. sg. ind. praes. act. fremet, cf. infra xxx. 3. pl. ind. praes. act. frement:
CodVit p. 1069 (a. 1422) : hostes ... tanta in nos frement saevitia.]
I. propr.
1. (de animalibus) ryczeć, rżeć, parskać, chrapać; rugire, hinnire, frendere. Occ. de homine leonino rugitu ( DŁUG. Hist. I p. 176= I p. 241 ed. nov.).
2. de hominibus
a. wydawać gniewny pomruk, szemrać, wykrzykiwać; frendere (iratum), murmurare.
Additur
furentem ( CantMAe I nr 5, v. 4a, saec. XIII). Occ. in bonam partem unanimi consensu ( IO. VISL. p. 208, v. 125 ).
N.
dentibus zgrzytać zębami; frendere
PEREGR. fol. R IIa: daemones ... dentibus in eum f-bant.
b. głośno domagać się czegoś; flagitare (praec. arma, bellum).
3. (de rebus) rozbrzmiewać, huczeć, szumieć, chrzęścić; resonare, stridere, crepitare.
II. transl. być niezadowolonym, gniewać się, szaleć (z gniewu, oburzenia); indigne ferre, irasci.
Additur
animo (-is) ( NIC. BŁ. Serm. III p.87 ; CRIC. p. 39,v.80), in se (*SSrSil VIII p. 134, a. 1462). ;
N. glossam Pol.
RFil XXIV p. 379 (a. 1471) : f-erunt «pirzchaly»;
ib. p. 383 : «pirzchac» f-re.
Occ. in imagine de heresi
KOMOR. p. 344 : tunc luteranismus fervebat et f-bat.
N. constr. (ad
I—II): a. abs. b. sq. acc. c. sq. adversus (contra) :
SACR. Elucid. fol. a 3b : ut schismatici adversus Romanam Ecclesiam et eius ritum odio f-bant.
CodEp III p. 585 (a. 1472) : omnes contra nos ex hoc concitati f-bant.
d. sq. de :
DŁUG. Hist. V p. 445 : Almaniae principibus de ipsa obsidione f-ntibus.
e. sq. in c. acc. : cf. supra 375, 45. f. sq. super (cf. Pol. krzyczeć na kogoś)
PEREGR. fol. n IIb : qui in domo sua f-et quasi leo et ursus modo super uxorem, modo super pueros.
g. sq. inf.
DŁUG. Hist. V p. 622 : Turcorum caesarem cladem suorum ulcisci omni conatu f-ntem.
Cf. Th. VI 1284,72 sqq.
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)