Ogólne
Pełne hasło
Więcej

ASPIRO

Gramatyka
  • Formyaspiro, adspiro
  • Etymologiałacina starożytna
  • Odmiana -are, -avi, -atum
  • Część mowyczasownik
Znaczenia
  • I. propr.
    • 1.
      • a. ziać
      • b. part. perf. gramm. aspirowany, wymawiany z przydechem
    • 2. natchnąć, zesłać natchnienie
    • 3. sprzyjać, popierać, wspomagać
  • II. transl.
    • 1. dochodzić do czegoś, osiągać coś
    • 2. wzdychać do czegoś, pragnąć coś osiągnąć, do czegoś
      • α.
      • β.

Pełne hasło

ASPIRO s. ADSPIRO s. ASSPIRO, -are, -avi, -atum
  • F.
  • Th.
  • Bl.
  • S.
  • Dc.
  • N.
[ dep. modo usurpatur StPPP VII p. 573 (a. 1504) : ut ... ad palatia celestis patrie forcius aspirari et assurgere ualeat perpetuo possidenda.]
I. propr.
1.
a. ziać; spirare, inhiare (non nisi in imagine)
CodVit p. 200 (a. 1409) : Cruciferi hiatu cupido pocius a-ntes, immo federis inscripciones violari non verentes (ed. verantes).
b. part. perf. gramm. aspirowany, wymawiany z przydechem; cum aspiratione pronuntiatus (de vocali).
2. natchnąć, zesłać natchnienie; inspirare, divino afflatu commovere.
Constr.
a. abs.
b. sq. enuntiato finali
ROYZ. I p. 137, v. 8: Deus a-a, iusto mens impete concita currat, ne quid etc.
3. sprzyjać, popierać, wspomagać; fovere, propitium esse, iuvare.
Constr.
a. abs.
b. sq. dat.
c. abs. , an sq. abl. ?
MPH I p. 284 (Thietmar): horum consultu rex a-ns [Guncelino (?)], suscepit eundem.
II. transl.
1. dochodzić do czegoś, osiągać coś; appropinquare, pervenire ad aliquid.
2. wzdychać do czegoś, pragnąć coś osiągnąć, do czegoś; aliquid appetere, alicui rei studere, aliquid obtinere velle.
N. locut.
α. sq. abl. constanti animo et solida virtute ( CIOŁ. Lib. I p. 180, a. 1424) , devotis desideriis ( KodPol I p. 287, a. 1413), naturali indole atque honestis artibus ( CALLIM. Sbign. p. 238 ) , omni intentione ( DŁUG. Hist. I p. 74 ) , operosa sollicitudine ( KodMp IV p. 41, a. 1393) , praecordiis ( DŁUG. Op. p. 250 ) , summis (-o) desideriis (-io) ( CodEp II p. 257, a. 1431 ; ib. III p. 3 , a. 1446) , vehementi ardore ( DŁUG. Hist. IV p. 58 ).
β. sq. adv. aliquatenus ( PommUrk III p. 178, a. 1293) , dulciter ( ModlWW p. 55 ) , fortius ( StPPP VII p. 573, a. 1504) , frequenter ( KodMp IV p. 16, a. 1387) , merito ( *Tom. III p. 189, a. 1514), officiose ( AKapSąd II p. 261, a. 1469) , sincere ( KodKKr I p. 1408, a. 1306) , sollicite ( DŁUG. LibBen I p. 295 ).
Constr.
a. abs.
CodEp III p. 3 (a. 1446) : si itaque, ut summo desiderio a-amus, ... regimen regni acceptaverit.
b. sq. acc.
c. sq. ad.
d. sq. in c. acc.
e. sq. in c. abl.
CIOŁ. Lib. I p. 180 (a. 1424) : expertis enim cognosco indiciis (ed. iudiciis), quod ... in promotione mea a-atis.
SSrSil XIII p. 48 (a. 1471) : regna Polonie et Bohemie ... ad mutuos profectus conciliata ... in dulcissima pace a-ntia.
f. sq. inf.
CodEp III p. 33 (a. 1448) : pro pacificatione eorum omnes vires et studia ... interponere a-as.
g. sq. acc. c. inf.
KodMp II p. 277 (a. 1331) : de cordis armariolo duximus a-ndum, ipsam domum Miechouiensem profectibus amplioribus in posterum vberius gratulari.
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)