Ogólne
Pełne hasło
Więcej

IMPIUS

Gramatyka
  • Formyimpius, inpius, impius
  • Etymologiałacina starożytna
  • Odmiana -a, -um -ii
  • Część mowyprzymiotnikrzeczownik
  • Rodzajmęski
Znaczenia
  • I. flagitiosus, nefarius, improbus.
    • α. haereticus, v. gr.
    • β. infidelis, ethnicus (saec. XV ex.).
  • II. saevus, crudelis, acerbus.

Pełne hasło

IMPIUS s. INPIUS, -a, -um
  • F.
  • Th.
  • Bl.
  • S.
  • A.
[superl. impiissimus:
ArPrawn II p. 23 (saec. XIV med.) : exustores ... morte crudeli et inpiissimu puniebantur.
SSrSil VII p. 219 (a. 1469) : que hiems impiissima fuit.
CALLIM. Greg. p. 28, 17: impiissimum facinus.
Cf. Th. VII 1,620,49 sqq.]
I. bezbożny, niegodziwy, nikczemny; flagitiosus, nefarius, improbus.
N. glossam Pol.
RFil XXIV p. 350 (saec. XV med.med) : «nyesbedna» i-a.
Abs. loco subst. impius,, -ii m. człowiek występny, złoczyńca; homo sceleratus. Occ.
α. heretycki; haereticus, v. gr. dogma ( ArPrawn I p. 414, a. 1547) .
β. niewierny, pogański; infidelis, ethnicus (saec. XV ex. ).
II. bezlitosny, okrutny, srogi; saevus, crudelis, acerbus. Glossa Pol.
RFil XXIII p. 301 (saec. XV med.med) : hostis Herodes i-e «nyemiloscziui».
Praec. de rebus abstr. , v. gr.
mors, cf. supra 184,53 , item in imagine hiems, cf. supra 184,55 vorago, pestis ( ArHist X p. 147, a. 1526) .
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)