Ogólne
Pełne hasło
Więcej

PERMAXIME

Gramatyka
  • Formypermaxime, maxime
  • Etymologiałacina starożytna
  • Odmiana
  • Część mowyprzysłówek
Znaczenia
  • I. maximo opere, summe
  • II. imprimis, praecipue, potissimum

Pełne hasło

PERMAXIME s. MAXIME adv.
  • F.
  • G. (semel
  • ap.
  • Catonem),
  • Bl.
  • K.
I. w najwyższym stopniu, najbardziej; maximo opere, summe
KodKKr I p. 199 (a. 1334) : consideratis beneficijs ... quibus p-e dinoscimur indigere.
*DokKKr I p. 349 (a. 1414) : inter solicitudinis nostre curas illud p-e pulsat et excitat mentem nostram, ut eqs.
Ita saepius.
N. fungitur vice superl. c. adi.
KodWp III p. 172 (a. 1360) : ingratitudinis vicium p-e detestabile comprobatur.
*KodMp IV p. 460 (a. 1447) : opera seruorum suorum in seruicium ecclesie meriti sunt p-e excellentis.
Ita saepius, dicitur etiam v. gr. difficilis ( AKapSąd III p. 68, a. 1499) , gravatus ( StPPP VII p. 110, a. 1497) , laudabilis ( ListMił p. 62) , mirabilis ( ChrClar p. 434 ) , necessarius ( AGZ VIII p. 153, a. 1463 et saepius).
II. w szczególności, zwłaszcza, przede wszystkim; imprimis, praecipue, potissimum
DŁUG. Hist. IV p. 601 : Dei, cui p-e semper displacuit superbia.
ArHist X p. 215 (a. 1551) : referendum, quod p-e nunc presencia paternitatis sue ... opus erat.
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)