Ogólne
Pełne hasło
Więcej

FORTUNO

Gramatyka
  • Formyfortuno
  • Etymologia ap. nos saec. XV—XVI
  • Odmiana -are, -avi
Znaczenia
  • I. felicem et prosperum facere, provehere (de Deo).
  • II. fortunatum esse, (divitiis) florere.

Pełne hasło

FORTUNO, -are, -avi
  • F.
  • Th.
  • Dc.
  • L.
  • N.
(ap. nos saec. XV—XVI)
I. błogosławić, sprzyjać (o Bogu); felicem et prosperum facere, provehere (de Deo).
Additur
successu felicitatis (syn. prosperare: Tom. II p. 145, a. 1513) , sub benedictione (syn. approbare ib. IV p. 222, a. 1517).
Constr.
a. abs.
Tom. II p. 1 (a. 1512) : quod f-nte Deo diu ac late regnaret.
*Dogiel IV p. 279 (a. 1531) : Deo Optimo Maximo bene f-nte ... commodius fieri posse, ut etc.
b. sq. acc. (rei vel personae). Additur in c. abl.
Tom. I p. 40 (a. 1509) : Deus in sua gratia ... f-et ... eandem et regna ipsius in omnibus.
Ib.II p. 145 (a. 1513) : quam ... Deus ... in omnibus f-et.
II. mieć szczęście, powodzenie; fortunatum esse, (divitiis) florere.
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)