Ogólne
Pełne hasło
Więcej

OBRUPTUM

Gramatyka
  • Formyobruptum, obrutum
  • Etymologiaobrumpo
  • Odmiana -ii
  • Część mowyrzeczownik
  • Rodzajnijaki
Znaczenia
  • I. urwisko, przepaść
  • II. + ex obrupto nagle, niespodziewanie

Pełne hasło

OBRUPTUM s. OBRUTUM, -ii n. (obrumpo)
I. urwisko, przepaść; locus praeceps, abruptum
RFil XXIV p. 367 (a. 1428) : dum pastor per o-a graditur «po rivoczynach» (cf. ib. p. 366, a. 1428).
Cf. ABRUPTUM I.
II. ex obrupto nagle, niespodziewanie; subito, repente, ex improviso
KodKKr I p. 47 (a. 1253) : consummatum ... estimabatur negotium et tunc ex o-o superuenit tempestas impeditiua processus habiti.
ArSang I p. 49 (a. 1456) : Tartaris ... irruentibus inopinate et ex o-o.
Cf. ABRUPTUM II.
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)