Ogólne
Pełne hasło
Więcej

NUBO

Gramatyka
  • Formynubo, nubentes
  • Etymologiałacina starożytna
  • Odmiana -ere, nupsi, nuptum -ium
  • Rodzajmęski
Znaczenia
  • I. zasłaniać, przykrywać
  • II.
    • 1. (de muliere) wyjść za mąż
    • 2. (de viro) żenić się, pojąć za żonę
    • 3. (de patre) wydać (córkę) za mąż
  • III. part.
    • 1. osoby zawierające związek małżeński
    • 2. perf.+ (nova) nupta

Pełne hasło

NUBO, -ere, nupsi, nuptum
  • F.
  • G.
  • Bl.
  • S.
  • Dc.
  • NGl.
  • A.
  • L.
  • N.
[3. sg. ind. praes. pass. nubetur cf. infra 54. ]
I. zasłaniać, przykrywać; tegere,operire, velare (raro, saec. XV—XVI).
II.
1. (de muliere) wyjść za mąż; in manum convenire.
Eodem sensu pass.
GŁOG. Alex. I fol. Gg VIa : synodoche ... habet fieri ... quando pars ponitur pro toto, vt animus mulieris est mihi n-tus (cf. ib. II fol. C Vb).
MPH III p.-89 (a. 1507) : Elisabeth ... Frederico duci ... nubetur.
DANT. in
Tom. XII p. 208 (a. 1530) : n-unt hic plerique apud istas reginas et n-untur.
Constr.
a. abs. b. sq. dat. c. sq. ad. d. sq. cum. e. sq. in c. abl.
CodEp II p. 354 (a. 1437) : marito defuncto ... uxor ... cui voluerit, in Domino n-at (cf. AKap Sąd II p. 595, a. 1470 et saepius usque ad saec. XVI, alluditur ad Vlg. 7. Cor. 7,39 )
. Item de loco
GALL p. 64,1 : filia in Russia viro n-psit.
2. (de viro) żenić się, pojąć za żonę; uxorem ducere.
Constr.
a. abs. b. sq. dat. c. sq. cum :
FROVIN. p. 72, v. 232 : cum qua hera si n-es.
ArPrawn IV p. 476 (a. 1420) : patre cum alia n-re volente.
AKapSąd II p. 906 (a. 1461) : Iohannes ... n-psit cum eadem muliere.
Glossae Pol. ad 1—2 :
RFil I p. 43 (a. 1398) : maritis n-re et despondi «poymowacz, oddawacz sa» (cf. ArLit III p. 106, a. 1450; RFil XXV p. 136, a. 1466).
RFil XVI p. 349 (a. 1428) : n-psit «slwbylą».
3. (de patre) wydać (córkę) za mąż; (filiam) in matrimonio collocare
*CodVit p. 5 (a. 1384) : nostrum erit eam filiam ... protegere illamque ... spectabili viro seu marito ... n-re.
OrtWp p. 34 (a. 1500) : ego pater sibi genero filiam meam dedi et nupsi.
III. part.
1. praes. nubentes -ium m. osoby zawierające związek małżeński; qui matrimonium ineunt
StSyn III p. 20 : sacrum erisma ... pro ... benedictionibus n-ncium.
AKapSąd I p. 319 (a. 1413) : plebanus non debet exigere ... quidquam ... pro copula n-ncium.
Ita saepius usque ad saec. XVI in.
2. perf. (nova) nupta panna młoda.
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)