Ogólne
Pełne hasło
Więcej

INCREPATIO

Gramatyka
  • Formyincrepatio, increpacio
  • Etymologiałacina starożytna
  • Odmiana -onis
  • Część mowyrzeczownik
  • Rodzajżeński
Znaczenia
  • I.
    • 1. vituperatio, reprehensio, crimen.
    • 2. contumelia, opprobrium, convicium
  • II. castigatio.

Pełne hasło

INCREPATIO s. INCREPACIO, -onis f.
  • F.
  • Th.
  • Bl.
  • S.
  • Dc.
  • N.
I.
1. nagana, upomnienie, zarzut; vituperatio, reprehensio, crimen.
N.
nobilitatis nagana szlachectwa; actus nobilem alicuius originem in dubium vocandi
AGZ XII p. 61 (a. 1439) : Iaczko ... ius ... cum Tatarin ... servo facere noluit pro i-e nobilitatis (ed. nobili).
Cf. INCREPO II 1 γ.
2. zniewaga słowna, obelga, wyzwisko; contumelia, opprobrium, convicium
TPaw IV p. 536 (a. 1393) : uituperauit Gosczonem pessimis verbis i-um, dicens quod esset Gosczon filius meretricis.
StPPP VII p. 370 (a. 1445) : citatus est per ... Hanconem ... pro i-e a matre.
Ita saepius saec. XV. Cf. INCREPO II 2.
II. sankcja, kara; castigatio.
N. locut.
stricta increpatione ferire ( MARTIN. OP. Marg. fol. f 2b) .
Tło: rękopis Rps 3007 III (XV wiek), Źródło: polona.pl
ISSN 2300-5742, 2 / 2014 (1 VI 2014 r.)