[FAENILE]
s.
FENILE,
-is
n.
- F.
- Th.
- S. (s.
- v.
- faenilia)
- Dc.
- L.
- B.
- H.
- Ha.
- N.
I.
szopa na siano;
horreum, ubi faenum
servatur.
Glossa
Pol.
GLb p. 40 : f-e «syanna stodola».
II.
pl. sianokosy;
messis faeni
FormJ p. 93 : solita nobis adpropinquant f-ia.